Albrecht Dürer

	Albrecht Dürer
	; nemecký maliar, autoportrét
Narodenie	21. máj 1471; Norimberg, Rímsko-nemecká ríša
Úmrtie	6. apríl 1528 (56 rokov); Norimberg, Rímsko-nemecká ríša
Odkazy
Projekt; Gutenberg	Albrecht Dürer; (plné texty diel autora)
Commons	Albrecht Dürer
	Umelecký portál; Biografický portál

Albrecht Dürer (* 21. máj 1471, Norimberg – † 6. apríl 1528, Norimberg) bol nemecký maliar, grafik, rezbár, rytec. Vo svojich dielach dokonale spája renesančné túžby po umeleckých pravidlách a stredovekú záľubu v tajomne.

Detstvo

Narodil sa ako tretie z osemnástich detí zlatníka Albrechta Dürera staršieho a jeho ženy Barbory Holperovej, ktorá bola dcérou Dürerovho zlatníckeho majstra. Pôvodné meno Dürerovo otca bolo Ajtósi - v roku 1455 sa presťahoval do Norimbergu z Ajtósu, časti maďarského mesta Gyula a zmenil si meno na Thürer. Dürer sa spočiatku učil v zlatníckej dielni svojho otca, ale keď sa ukázalo, že má talent na maľovanie, otec mu dovolil od roku 1486 študovať u popredného maliara tej doby Michaela Wolgemuta. V roku 1494 sa oženil s Anežkou Freyovou, a hneď v nasledujúcom roku sa vydal na svoju prvú cestu do Talianska.

Umelecké začiatky

V roku 1495 založil v Norimbergu svoju vlastnú dielňu a čoskoro sa tu zoznámil s významnými osobnosťami Norimbergu, najmä s učeným Willibaldom Pirckheimerom. V roku 1497 zostrojil vlastný lis a začal produkovať prvé série grafických listov. Začal používať vlastný monogram a datovať svoje diela. Časom sa spolu s úspechmi stával jeho preslávený monogram uznávanou firemnou značkou. Okolo roku 1500 prišiel do Norimbergu Jacob de` Barbari. Pod jeho vplyvom sa Dürer venoval sústavnému štúdiu ľudských proporcií.

V rokoch 1505 – 1507 podnikol druhú cestu do Talianska, konkrétne do Benátok. V januári 1507 sa vrátil do Norimbergu, kde ho čakala nová zákazka – tzv. „Hellerov oltár“ (namaľoval len strednú časť, ktorá v roku 1729 zhorela). V roku 1509 sa vrátil opäť ku grafikám a začal vytvárať prvú z 37 drevorezieb tzv. Malých Pašií a dokončil sériu Veľkých pašií (12 dielov).

Úspechy

Začiatkom februára 1512 začal pracovať pre cisára Maximiliána I. Vyrobil pre neho modlitebnú knižku, ktorá sa stala skutočným skvostom. 16. mája 1514 zomrela Dürerova matka. Len dva mesiace pred smrťou kreslil Dürer jej portrét, do ktorého vložil všetky svoje pocity natoľko majstrovsky, že sú jasne čitateľné i po storočiach.

6. októbra 1515 získal od Maximiliána ročný plat 100 zlatých. V tom období kreslil mapu severnej a južnej nebeskej pologule. V roku 1518 dočasne býval v Augsburgu. V roku 1519 zomrel cisár Maximilián I. a norimberská rada odmietla platiť rentu 100 zlatých. Dürer sa preto aj so ženou vydal do Holandska, kde ho prijali so všetkými poctami. Stretol sa tam s mnohými holandskými umelcami a taktiež s Erazmom Rotterdamským. Karol V. mu rentu rád prisľúbil, a tak tu nejaký čas žil. Počas svojho pobytu v Holandsku trávil dni portrétovaním, čo považoval za výraz priateľstva k týmto ľuďom, no taktiež neprestával maľovať. V tomto období vytvoril jedno z najdôležitejších diel – dvojitú dosku „Štyria apoštoli“ z roku 1526.

Hoci mu Holanďania ponúkli dom v Antverpách a vysoký ročný dôchodok, Dürer sa rozhodol vrátiť domov do Norimbergu. Návšteva Holandska v ňom podporila chuť do maľovania, no tú vzápätí prerušilo jeho predčasné úmrtie, pravdepodobne na následky ochorenia sleziny. Zomrel 6. apríla 1528 v Norimbergu.

Charakteristika tvorby

Vďaka spájaniu viacerých odlišných štýlov a motívov, sa stal prvým nemeckým univerzálnym umelcom, ktorý dbal hlavne na slobodu prejavu. Veľa cestoval, čím sa stal tiež umelcom svetovým. Okrem svojich výtvarných a ryteckých diel je tiež autorom teoretických kníh o perspektíve a o proporciách v maliarstve. Jeho veľkým vzorom bol Martin Schongauer, no taktiež na neho veľmi zapôsobil Andrea Mantegna, vďaka ktorému spoznával antické umenie, ktoré nikdy neštudoval a nikdy nevidel na vlastné oči.

Jeho maliarske diela udivujú svojou presnosťou, dôkladnosťou a čistotou práce, jeho kresby zasa uchvacujú svojou jasnou farebnosťou. Časom sú čoraz jednoduchšie a vzrastá aj ich vnútorná monumentálnosť. Dürer bol aj skvelým portrétistom, ktorý nielen odvádzal dokonalú, priam puntičkársku prácu pri vypracovávaní detailov, ale zároveň dokázal neuveriteľne zobraziť i vnútorný svet daného človeka.

Ale hoci bol zručným a talentovaným maliarom a kresličom, za svoju slávu vďačil predovšetkým grafike, v ktorej využíval všetky špecifické možnosti drevorezu a medirytiny. Čiernou čiarou vedel vyjadriť svetlo a tieň, priestorovú hĺbku, lesk i plastickosť. Tu si vyberal námety z biblie, mytológie, či alegórie. Vďaka rytinám sa jeho umenie šírilo do celej Európy a jeho práce sa používali ako predlohy v tvorbe súčasníkov i nasledujúcich generácií.

Bol prvým nemeckým maliarom, ktorý sa vyrovnal aj osobnostiam talianskeho renesančného umenia, s ktorými sa často aj poznal – napr. s Raffaelom si vymieňal korešpondenciu a dokonca vymenil i svoj portrét za niekoľko Raffaelových kresieb.

Nebol však iba maliarom. So záujmom sledoval spoločenské dianie okolo seba, duchovné tendencie svojej doby, spolupracoval na humanistických štúdiách, a rovnako sledoval aj reformačné hnutie Martina Luthera.

Dielo (neúplné)

Výtvarné dielo

1484 – „Autoportrét“
1485 – „Madona s dieťatkom a anjelmi“
1494 – „Drátovňa“, akvarelová krajinka
1494 – „Jánsky cintorín pri Norimbergu“, akvarelová krajinka
1497 – „Portrét otca“
1498 – „Paumangartov oltár“
1498 – „Autoportrét“
1500 – 1503 – „Bedákanie nad Kristom“ (Lamentation for Christ), olej na paneli
1502 – „Mladý zajac“
1504 – „Klaňanie kráľov“
1506 – „Ružencová slávnosť“, Mária, Ježiško a hl. Dominicus dávajú na hlavy veriacich venčeky z ruží. Veriaci sú rozdelení do dvoch skupín podľa toho, či stoja s pápežom nebo za cisárom.
1506 – „Smejúca sa vidiečanka“
1511 – „Všetci svätí“
1514 – „Podobizeň matky“
1521 – „Podobizeň Bernharda van Rasten“
1526 – „Štyria apoštolovia“

Medirytiny

1507 – „Adam“
1507 – „Eva“
1513 – „Rytier, Smrť a Diabol“
1514 – „Melanchólia“
1500 – 1503 – „Nemesis“
1512 – „Svätý Hieronym v pracovni“

Drevorezba

1496 – 1498 – „Apokalypsa“, súbor drevorezieb s titulným listom. Ide o ilustračný cyklus k poslednej knihe Nového zákona – Zjavenie sv. Jána, ku ktorému je pripojený list umučenia Jána Evanjelistu. Pri týchto dielach používa netradičný fóliový formát, ktorý sa stal pre neho charakteristickým.V knižnej podobe bola Apokalypsa vytlačená v roku 1498 s nemeckým a latinským textom.
1497 – 1500 a 1510 – 1511 – Veľké pašie, cyklus drevorezov s titulným listom a 11 ďalšími listami, ktorý vznikol v dvoch fázach a titulným listom na záver. Ako celok boli Pašie vydané knižne s latinským textom benediktínskeho mnícha Chelidonia v roku 1511. Už predtým vychádzali jednotlivé listy bez textu. Tiež existujú i neskoršie tlače z originálnych dosiek, ktoré vyšli bez textu v roku 1765.
1503 – „Klaňanie pastierov (Narodenie)“
1503 – 1510 – „Život Panny Márie“, súbor 20 drevorezbových listov. Pravdepodobne najväčší diel cyklu vznikol v rokoch 1503 – 1504 pred druhou cestou do Talianska, uzavretý bol v roku 1510 – 1511 titulným listom s Madonnou na kosáku mesiaca. V roku 1511 bol vydaný knižne s latinskými textami benediktínskeho mnícha Chelidonia.
1509 – 1511 – Malé Pašie, súbor 37 drevorezbových listov – vrátane titulného listu – s príbehmi Kristovho utrpenia. Listy boli vytvorené v jednom slede. Dürer použil malý formát, vo svojej dobe obľúbeného pre populárne modlitebné knižky a náučné knihy. Knižne boli Malé Pašie vydané v roku 1511 s textom benediktínskeho mnícha Chelidonia. Stali sa populárnym a najviac kopírovaným dielom Dürera.
10 000 mučeníkov

Teoretické diela

1525 – „Underweysung der messung mit zirckel und richtscheydt“, teoretické štúdie o perspektíve a tieňovaní objektov
1528 – posmrtne vychádza 4-zväzkové dielo o proporciách ľudského tela

Galéria

Madona
Portrét mladého muža
Vanitas
Kristus medzi učeníkmi
Portrét mladej Benátčanky
Portrét mladej Benátčanky
Veľký buseň
Ružencová slávnosť

Zdroje

Hlaváček, L.: Albrecht Dürer - Kresby, Odeon Praha 1982
Codr, M.: Přemožitelé času 4, Mezinárodní organizace novinářů Praha 1988
Albrecht Dürer - Grafické dílo, katalóg k výstave 12. 6. - 21. 8. 1994, Palác Kinských Praha
Strider P.. Dürer, Bechtermünz Verlag, Augsberg 1996

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Albrecht Dürer
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Albrecht Dürer